Obrovská ničivá lavína, ktorá sa 6. februára pred 87 rokmi zosunula z masívu Krížnej na osadu Rybô nad Starými Horami (okr. Banská Bystrica), usmrtila 18 ľudí. Pätnásť z nich bolo detí. Masa snehu zasiahla štyri domy a z ľudí, ktorí v nich v tom čase boli, zázrakom prežili len štyria. Vtedy ani nie trojmesačný Benjamín Strmeň, jeho rodičia a sused. Dnes má Benjamín 87 rokov, všetci ostatní sa už pominuli.
Zbehlo sa to rýchlo. Vtedy, 6. februára 1924 o pol desiatej večer, sa z východných svahov Krížnej vo Veľkej Fatre odtrhla masa snehu. Až 2,5 km dlhá a miestami 35 metrov vysoká lavína prekonala výškový rozdiel 750 metrov. Zosunula sa do Hornojelenskej doliny a po ceste brala všetko,
čo jej stálo v ceste. Zasypala aj obývané domce horskej osady Rybô. Počtom 18 mŕtvych sa smutne zapísala do dejín Slovenska ako zatiaľ najtragickejšia lavína v histórii. Aj keď si Benjamín Strmeň na lavínu pamätať nemôže, keďže bol veľmi malý, o tragédii mu často rozprávali jeho rodičia. Ako dnes tvrdí, na to, čo sa v tú noc odohralo na Starých Horách, spomínali až do smrti.
„Nastal veľký rachot. Rodičov obrovský tlak vyhodil z postele a lavína ich vliekla dole dolinou niekoľko desiatok metrov,“ vysvetľuje Benjamín Strmeň. Podla jeho slov mali štastie, že zostali na jej povrchu. Jeho mama bola do pol pása v snehu. Otec ju holými rukami vyhrabal a odniesol do domu, ktorý lavína nezasiahla. „Ja som spal v kolíske, na ktorú spadla časť šindlovej strechy. Vznikol tak priestor, kde bol vzduch, čo mi zachránilo život,“ hovorí Benjamín.
TROSKY DOMOV: Pod lavínou zahynulo 18 ľudí, z toho 15 detí.
Po tom, čo domy skončili pod zálahou snehu, ho hľadali rodičia aj susedia. Keď sa už vzdávali nádeje, počul vraj niekto spod snehu mravčanie. O pol druhej ráno, teda asi po štyroch hodinách od pádu lavíny, sa maličký Strmeň narodil druhýkrát.
„Moji traja súrodenci zahynuli vo vedľajšom dome i so susedovcami, u ktorých boli na návšteve, ďalší dvaja doma, kde sa uložili na pec spať,“ dodáva s pohnutým hlasom dôchodca. Po tragédii Strmeňovci bývali v susednej Valentovej, neskôr sa usadili v Hornom Jelenci. Do rodiny
pribudli ešte 3 deti. Benjamín na hory, ani na sneh napriek tragédii nezanevrel. Naopak, aj napriek vysokému veku je dodnes známy ako úspešný pretekár v lyžiarskych disciplínach, pričom vyhral desiatky súťaží.
Najväčšie lavínové nešťastia
DECEMBER 2005:
Až 8 Čechov sa nepochopiteľne zabivakovalo v stanoch priamo v Spálenom žľabe oproti chate Zverovka v Rohácoch aj napriek tomu, že bol vyhlásený vysoký stupeň lavínového nebezpečenstva. Ráno ich zmietla tichá prachová lavína, pričom 7 mladých ľudí zahynulo.
MAREC 1956:
Z juhovýchodných svahov Žiarskej hole v Nízkych Tatrách spadla obrovská lavína do Kulichovej dolinky. Zasypala ubikáciu, kde sa kvôli nepriazni počasia práve nachádzalo 19 lesných robotníkov, pričom 16 z nich túto prírodnú katastrofu neprežilo.
JANUÁR 1967:
Vo Vysokých Tatrách v kotline Piatich Spišských plies zasiahla lavína tesne predpoludním 7 turistov. Všetci v nej zahynuli. Lavína mala odtrh a lavínovú
dráhu 900 metrov s maximálnou šírkou 150 metrov.
JANUÁR 1968:
Na južných svahoch Kubínskej hole v pohorí Oravská Magura lyžovali úcastníci
lyžiarskeho zájazdu z Brna. Predpoludním ich na svahu pred chatou zasiahla
masívna lavína, ktorá zachytila 53 osôb. Pritom 25 z nich vyviazlo so zraneniami, ale 6 sa už domov nikdy nevrátilo.
JANUÁR 1974:
Zo Sedla nad Skokom v Mengusovskej doline pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách sa uvoľnila lavína. Prešla až do protisvahu, kde zasiahla
13 z 23 študentov z Komárna, ktorí tam práve boli na lyžiarskom výcviku. Dvanástim bola studeným hrobom.
