Doba bezplatného parkovania sa skončila, avizuje starosta 115-tisícovej bratislavskej mestskej časti Petržalka Vladimír Bajan. V exkluzívnom rozhovore pre agentúru SITA uviedol, že väčšina odborníkov na dopravu, s ktorými hovoril, potvrdila, že nie je možné vyriešiť parkovanie bez toho, aby sa začalo platiť. Budúcnosť vidí v režimovom parkovaní s civilizovanými poplatkami únosnými pre obyvateľov.
Zároveň odmieta riešiť s tým súvisiace firemné problémy na úkor obyvateľov. Civilizované nájomné za parkovacie miesto by podľa Bajanových predstáv nemalo prekročiť jedno euro denne. "Nepotrebujeme ľudí vyžmýkať z peňazí, ale dostať autá z územia," povedal starosta Petržalky, ktorá je počtom obyvateľov po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom na Slovensku.
Samospráva by v priebehu tohto roka chcela vyskúšať pravdepodobne na petržalských Dvoroch rezidenčné parkovanie, firmy by podľa Bajana mali za parkovanie platiť. Vytypujú niekoľko ulíc, obyvatelia zóny dostanú elektronickú známku, ktorú si dajú za okno auta, mestská polícia bude vybavená čítačkou a samospráva tak bude vedieť, kto v zóne býva trvalo, kto prechodne, kto je návštevník, kto by mal za túto službu platiť.
"Budú musieť byť zóny, kde občan zaparkuje, ale si zaplatí," tvrdí Bajan. Petržalka bola podľa neho postavená podľa normy - pol auta na jeden byt, dnes je na jeden byt niekoľko áut. O konkrétnych cenách za parkovanie Bajan zatiaľ nechcel podrobne hovoriť, jeho predstava však je robiť parkovacie boxy v spolupráci s profesionálnou firmou tak, aby poplatok neprekročil jedno euro denne. Návratnosť investícií do takého parkoviska je podľa Bajana sedem až osem rokov. Ceny budú zrejme iné pre firmy, ktoré si budú vedieť dať náklady do účtovníctva a iné pre fyzické osoby.
Pri tvorbe nových parkovacích miest podľa Bajana neexistuje unikátne riešenie pre celú Petržalku. V časti Petržalky bližšie k Dunaju podľa neho nie je možné budovať podzemné garáže, pretože to znemožňuje spodná voda. "Pravdepodobne budeme musieť vstúpiť do územia a možno niektorí nebudú spokojní," konštatuje Bajan a ako príklad uvádza podzemné parkovisko na Budatínskej ulici, kde by mohlo aj nad zemou vyrásť jedno poschodie, na ktorom by bolo platené parkovisko aj so strážnou službou. Starosta si uvedomuje protesty ľudí proti výstavbe vo svojom okolí a chce tieto projekty riešiť väčšou diskusiou s občanmi, bude však musieť prihliadať aj na rozdiel medzi skupinovým a verejným záujmom, ktorým je dostať autá z chodníkov a ciest.
Bajan je tiež jednoznačne za čo najskoršie vybudovanie aspoň prvej etapy tzv. Nosného dopravného systému, ktorý umožní jazdu električiek do Petržalky. Podľa neho má teraz Bratislava i Petržalka unikátnu možnosť prefinancovať projekt električky z európskych peňazí, keďže Brusel navrhuje namiesto odloženého TEN-T projektu využiť disponibilné peniaze inak. Túto možnosť je podľa neho potrebné využiť, pretože druhá taká sa už naskytnúť nemusí. Realizácia električky nevylučuje ani budovanie tunela a vlaku v rámci projektu TEN-T, ak sa Brusel rozhodne v ňom pokračovať. Električka má podľa starostu Petržalky ambície i predpoklady byť súčasťou Bratislavskej integrovanej dopravy a nadviazať aj na železničné spojenia. „O nosnom dopravnom systéme ako takom sa tu hovorí už takmer 40 rokov, projekt električky sa už spomína takmer osem rokov, je načase, aby sa konečne začalo niečo reálne budovať, lebo inak stojí Petržalka pred absolútnym kolapsom,“ dodáva Bajan. Myslí si, že takýto nenáročný typ povrchovej električky by mohol začať jazdiť medzi centrom mesta a začiatkom Petržalky do troch rokov.
