Na piatkovej tlačovej besede o tom informovala štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí Lucia Nicholsonová. Solidárna časť dávok by mala podľa nej predstavovať absolútne minimum garantované každému sociálne odkázanému občanovi na to, aby prežil. "V našom ponímaní je to napríklad jedno teplé jedlo denne, nič viac," uviedla. Zásluhová časť dávok v hmotnej núdzi sa má viazať na aktivitu jednotlivca. "Ak bude pracovať, ak sa bude aktivizovať, tak dostane peniaze, ak sa nebude aktivizovať, peniaze nedostane," skonštatovala.
Súčasný aktivačný príspevok by sa mal podľa Nicholsonovej diferencovať. Pätinu z celkovej sumy aktivačného príspevku by mal dať štát každému, kto prejaví akúkoľvek formu aktivity. "Pod tým myslíme to, že človek napríklad zo sociálne vylúčeného spoločenstva bude pravidelne navštevovať komunitné centrum a všetky programy, ktoré budú v rámci komunitného centra," objasnila štátna tajomníčka. Druhú časť aktivačného príspevku v oveľa vyššej sume má získať ten občan v hmotnej núdzi, ktorý sa bude zúčastňovať na aktivačných prácach.
Systém aktivačných prác pritom podľa Nicholsonovej v súčasnosti nefunguje správne. "Každý starosta si zákon vykladá po svojom. Niektorí si aktivačnú činnosť predstavujú tak, že kopa hnoja sa vozí jeden deň o dva metre doprava a druhý deň o dva metre doľava," upozornila. V zákone by sa tak malo podľa nej vymenovať, čo všetko je možné považovať za aktivačnú činnosť. Malo by ísť napríklad aj o vytváranie voľnočasových aktivít pre deti v rámci sociálne vylúčených spoločenstiev. Princíp zásluhovosti by sa mal podľa štátnej tajomníčky vzťahovať aj na štátne sociálne dávky, napríklad na prídavky na deti. "Chceme prestať odmeňovať rodiča len preto, že je rodič, ale chceme ho začať odmeňovať za to, aký je rodič," povedala.
Podľa generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ivana Juráša dávky v hmotnej núdzi v súčasnosti poberá približne 180 tisíc ľudí, pričom po zohľadnení ostatných členov rodiny je v hmotnej núdzi na Slovensku celkovo 380 tisíc osôb. Upozornil na to, že medzi poberateľmi dávok v hmotnej núdzi je aj 14,8 tisíc starobných dôchodcov. "Tí majú dosť malý potenciál na to, aby sa mohli aktivovať," skonštatoval. Zo systému poberateľov dávok v hmotnej núdzi počas minulého roka odišlo 65 tisíc osôb. "Drvivá väčšina sú ľudia, ktorých príjem sa zvýšil natoľko, že už nespadajú do zóny, v ktorej sa má poskytovať dávka v hmotnej núdzi," povedal. Približne 39 tisíc ľudí, ktorí vlani systém hmotnej núdze opustili, boli podľa Juráša poberateľmi dávok najviac 12 mesiacov.
