Poslanci budú kandidáta na nového generálneho prokurátora voliť verejnou voľbou. Koalícia dnes na pôde zákonodarného zboru presadila napriek ostrým protestom Smeru-SD novelu rokovacieho poriadku, ktorá zavádza aj takúto zmenu. Právna norma vstúpi do účinnosti dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Týmto krokom podľa Roberta Fica dnes koalícia zlomila krk slovenskej demokracii. Podľa neho potrebuje vydierať vlastných poslancov pri voľbe generálneho prokurátora a spolitizovať celú inštitúciu.
"Je to jedno z najhanebnejších hlasovaní v histórii slovenského parlamentu a len potvrdzuje, že títo páni, ktorí sedia vo vládnej koalícii, sú v mene svojej moci, ovládnutia generálnej prokuratúry, šikanovania a kriminalizácie opozície schopní urobiť čokoľvek. Takto meniť pravidlá v strede hry, takto hľadať zradcov, takto porušovať demokratické pravidlá, to tu naozaj od roku 1993 nikdy nebolo," zdôraznil Fico.
Tvrdí, že je to hanba a aj takýmto spôsobom žiada prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby zákon vrátil naspäť do NR SR. Smer-SD na protest opäť rozprestrel v rokovacej sále veľkú štátnu zástavu a na ňu umiestnil tabuľku s nápisom "PROTEST".
Okrem voľby kandidáta na generálneho prokurátora bude verejným aj hlasovanie o uchádzačoch o posty na sudcov Ústavného súdu SR či o predsedovi a podpredsedoch Najvyššieho kontrolného úradu SR. Za tieto zmeny dnes zahlasovalo 79 poslancov zo 150 prítomných.
V prípade, že ani jeden z navrhnutých kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, koná sa opakovaná voľba. Ak ani v tej nebude zvolený kandidát, prípadne ich potrebný počet, vykonajú sa nové voľby na niektorej z ďalších schôdzí parlamentu. Do nových volieb možno navrhnúť aj kandidátov, ktorí predtým zvolení neboli.
Poslanci zároveň zmenou rokovacieho poriadku nahradili doterajší zákaz vnášania mobilných telefónov do rokovacej sály zákazom ich používania na telefonovanie a spôsobom, ktorý vyvoláva zvukové prejavy.
Novela o jazyku menšín je v druhom čítaní
Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 15 percent obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. Vyplýva to z návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd), ktorú poslanci posunuli do druhého čítania. S návrhom však majú problém aj niektorí koaliční zákonodarcovia a v druhom čítaní sa chcú baviť o zmenách v navrhnutej norme.
Novela, ku ktorej v prvom čítaní vystúpilo v rozprave 21 poslancov, rozširuje aj právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Príslušník národnostnej menšiny by mal mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania, vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku. Podobne budú úrady povinné poskytovať občanom formuláre aj v menšinovom jazyku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku. Obce, v ktorých patrí aspoň 15 percent obyvateľov k národnostnej menšine, budú na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list dvojjazyčne.
Po novom budú môcť v menšinovom jazyku rokovať aj samosprávne orgány, musí s tým však súhlasiť každá zúčastnená osoba. Tieto úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine. Zmeniť by sa mali aj súčasné pravidlá o používaní geografických názvov. Novela totiž preferuje používanie geografických názvov, napríklad v cudzojazyčných učebniciach, v menšinovom jazyku, až potom za lomkou alebo v zátvorke nasleduje označenie v štátnom jazyku.
Zákonom sa zároveň ruší povinnosť pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vysielať titulky v štátnom jazyku. Podobne tak sa pri vysielaní inojazyčných rozhlasových relácií na samostatnom vysielacom okruhu Slovenského rozhlasu nebude vyžadovať bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku.
Sulík fotografom v sále prikázal košele alebo saká
Predseda parlamentu Richard Sulík pre fotografov sprísnil pravidlá pre oblečenie, v akom budú môcť vstupovať do rokovacej sály Národnej rady SR. Od prvého apríla platí smernica, podľa ktorej musia mať oblečenú košeľu s dlhými rukávmi alebo sako. Toto rozhodnutie dnes potvrdila Sulíkova osobná tajomníčka Tatiana
„Nezakazujeme im rifle ani tenisky, vieme, že majú náročnú prácu, nemyslíme si však, že by ich košeľa s dlhými rukávmi nejako obmedzovala,“ tlmočila Tóthová stanovisko predsedu parlamentu. Nové pravidlá sa vzťahujú len na tých fotografov, ktorí vstupujú do rokovacej sály.
Poslanci budú kandidáta na nového generálneho prokurátora voliť verejnou voľbou a nie tajne, ako doteraz. Koalícia dnes na pôde zákonodarného zboru presadila napriek ostrým protestom Smeru-SD novelu rokovacieho poriadku, ktorá zavádza aj takúto zmenu. Právna norma vstúpi do účinnosti dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Okrem voľby kandidáta na generálneho prokurátora bude verejným aj hlasovanie o uchádzačoch o posty na sudcov Ústavného súdu SR či o predsedovi a podpredsedoch Najvyššieho kontrolného úradu SR. Za tieto zmeny dnes zahlasovalo 79 poslancov zo 150 prítomných. Smer-SD sa snažil formou procedurálnych návrhov rokovanie o tejto novele zastaviť, no neuspel.
V prípade, že ani jeden z navrhnutých kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, koná sa opakovaná voľba. Ak ani v tej nebude zvolený kandidát, prípadne ich potrebný počet, vykonajú sa nové voľby na niektorej z ďalších schôdzí parlamentu. Do nových volieb možno navrhnúť aj kandidátov, ktorí predtým zvolení neboli. Vládna koalícia pristúpila k odtajneniu niektorých volieb po tom, ako sa jej viackrát nepodarilo zvoliť nového generálneho prokurátora.
Poslanci zároveň zmenou rokovacieho poriadku nahradili doterajší zákaz vnášania mobilných telefónov do rokovacej sály zákazom ich používania na telefonovanie a spôsobom, ktorý vyvoláva zvukové prejavy. Dôvodom je, že problematickým nie je samotné vnesenie telefónu do sály, ale rušenie priebehu rokovania ich zvonením alebo telefonovaním poslancov.
