Správanie dispečingu ju však podľa jej slov zarazilo. „Volala som sanitku. Je smutné, ako sa zachovali. Povedali mi, že choďte najprv k obvodnému lekárovi a doneste nám papier. Povedala som ďakujem a volala som druhú sanitku. Ale povedali mi to isté. Tak som zavolala priateľke a tá to vybavila tak, že povedala - Dušan zomiera a dusí sa. A vtedy prišli. Zobrali ho do nemocnice a už sa viac domov nevrátil...“
Kontaktovali sme v tejto veci Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR. „Na základe volania na tiesňovú linku sme dňa 11. 4. 2024 vyslali ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci k 81-ročnému mužovi v Bratislave. Záchranári pacienta pri vedomí transportovali do nemocnice s diagnózou dehydratácia,“ povedala Novému Času hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Petra Klimešová.
Mohla som ho vybozkávať
Grúňová lásku svojho života viac už pri vedomí nevidela. Ani na um jej nezišlo, že s ňou posledný raz prehovorí práve 11. apríla a viac jej už nepovie, ako ju ľúbi a nebozká ju na líce. „Hneď ho uviedli do umelého spánku. Mala som volať, že čo s ním je. Povedali mi, že je v kritickom stave, že mám prísť na druhý deň. Chcela som ho vidieť hneď... Na druhý deň som za ním bežala a už bol napojený na prístroje. Už ma nevnímal. A ten umelý spánok. Hlavne, že nič necítil,“ vzdychne si.
Posledné dni a hodiny jednoduché neboli. „Zlyhávali mu ľadviny. Bral veľa liekov, keďže mal mnoho zdravotných ťažkostí a chorôb a k tomu sa pridal zápal pľúc. Každý deň som bola pri ňom, lebo som vedela, že ešte žije. Vybozkávala som ho. Aj jeho nohy... Dúfali sme, že tá dialýza zaberie, ale nič. Ale starali sa o neho naozaj vzorne,“ dodala nešťastne umelcova manželka, ktorú teraz čakajú namáhavé dni v súvislosti s vystrojením pohrebu.
