Na začiatku bol ale výbuch v atómovej elektrárni, ktorý vyniesol rádioaktívne látky až do výšky 1,5 kilometra, utajovanou katastrofou. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzali zo Švédska.
Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom sa niekoľkokrát dostali aj nad územie Československa. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách — prvé dni i týždne po havárii a počas zimy 1986/1987.
Vyšetrovanie katastrofy v Černobyli oficiálne uzavreli s tým, že pracovníci elektrárne nedodržali potrebné bezpečnostné predpisy, pričom riaditeľa a hlavného inžiniera odsúdili na desať rokov odňatia slobody.
Únik rádioaktívnych prvkov sa zastavil v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne prekryť. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.
Na druhom bloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roka 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého bola zastavená aj prevádzka prvého bloku. Od decembra 1996 fungoval v Černobyle len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent. Ukrajina definitívne ukončila prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne 15. decembra 2000.
