Viktor vyrastal v dedinke Jasová ako stredný z troch bratov. Jeho život sa niesol v duchu chlapčenských radovánok a v dospelosti našiel záľubu v zamestnaní žeriavnika. Istý čas pracoval v susednej Českej republike, potom sa na rok vrátil domov, aby sa vzápätí znova vybral do sveta. Do Nemecka šiel len s chabými znalosťami jazyka. „Len pracovného. Vedel som, ako sa po nemecky povedia jednoduché náradia, ktoré som pri práci používal,“ opisuje Viktor Gajdošík svoje začiatky v cudzej krajine, kam odišiel ako 28-ročný. „Nikto ma z nemčiny neskúšal, zaujímalo ich, ako viem robiť, a neskromne musím povedať, že žeriavnik som bol šikovný. Mal som sedem rokov praxe v Česku a hlavne ma to veľmi bavilo.“
K jeho záľubám patrila aj motorka, ktorú si doprial rok pred odchodom do Nemecka. „Naraz mi bolo ľúto, že chodím na mesačné aj dvojmesačné turnusy do Nemecka a motorka drieme v jasovskej garáži. Kúpil som si prívesný vozík a motorku som vozil so sebou do Nemecka. A keď som šiel domov do Jasovej, zase putovala so mnou. Na nej som spoznával okolie, našiel som si aj kamarátov motorkárov, s ktorými sme chodili na výlety po Nemecku. Pekné obdobie,“ vzdychne Viktor.
Osudný výlet
Potom prišla osudná jazda tesne pred 33. narodeninami. Viktor vletel s motorkou do zákruty rýchlejšie, ako mal, a tá bola ostrejšia, ako si myslel. „Bol 1. júl 2020, teraz som mal výročie,“ hovorí dnes už s úsmevom, aj keď na vozíku. „Všetko som si uvedomoval ešte skôr, ako som aj s motorkou vyletel do vzduchu. Hlavou mi prebehlo, že toto sa neskončí dobre. Bolo mimoriadne suché leto, pole bolo poorané, posiate veľkými tvrdými hrudami, na ktoré som dopadol. Za mnou šli autá. Našťastie, okamžite zastali a zavolali sanitku. Prišla do piatich minút. To som bol ešte pri vedomí a cítil som príšerné bolesti. Chcel som sa pohnúť, nešlo to, ale neprikladal som tomu vtedy dôraz. Postrihali na mne kombinézu, ešte si pamätám, ako ma naložili do vrtuľníka, dokonca aj pristátie si pamätám, ale potom som upadol do kómy a výpadok na 6 týždňov.“ Viktor nemal zlomené ruky ani nohy, tie vydržali, ale rebrá, lopatky, panva a chrbtica, ktorá poškodila miechu, boli rozlámané poriadne.
